Kam s elektroodpadom?

Podľa výskumu verejnej mienky agentúry EMCG až 57 % Slovákov odovzdáva elektroodpad do zberných dvorov alebo naspäť do predajní. Na Slovensku tak oproti roku 2011 aktívne chráni naše životné prostredie až o 6 % viac ľudí. Naopak, len 11 % opýtaných elektroodpad vyhodí na čiernu skládku alebo demontuje a neodborne manipuluje s nebezpečným obsahom. Dobrou správou je, že oproti roku 2011 je to o 5 % menej.

V porovnaní s ostatnými kúpyschopnejšími štátmi Európskej únie sa spotrebitelia na Slovensku snažia využívať spotrebiče až do doby, kým sa neopotrebujú. Jediný spotrebič, ktorý vyraďujú stále funkčný a relatívne nový, je mobilný telefón.

Podľa novely zákona o odpadoch z roku 2009 je každý výrobca, dovozca a predajca elektrozariadení povinný od svojich zákazníkov bezplatne zbierať a recyklovať staré spotrebiče. Aby ľudia nevyhadzovali malé spotrebiče do komunálneho odpadu, stalo sa ich prioritou nielen vytvárať dostatočnú dostupnú sieť zberných miest, ale aj vychovávať a vzdelávať širokú verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia.

Z elektroodpadu dokážu zberné miesta recyklovať až 90 % materiálu, čo výrazne šetrí finančné aj energetické prostriedky spojené s ťažbou a výrobou materiálu a zmierňuje dopad na životné prostredie, predovšetkým na globálne otepľovanie.

MŽP SR: Parlament schválil dôležité novely týkajúce sa odpadového hospodárstva

Kým v západných krajinách sa väčšina odpadu recykluje a zhodnocuje, na Slovensku je to naopak. Zmeniť to môže novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadkov, ktorú dnes schválil parlament. Od januára 2014 prinesie táto novela v niektorých prípadoch vyššie ceny za ukladanie odpadu na skládkach.

Týmto spôsobom chce envirorezort motivovať pôvodcov odpadov, aby ich viac triedili a zhodnocovali a menej ukladali na skládky a zaťažovali tak životné prostredie. Uviedol to vo svojej tlačovej správe.

Druhá novela, ktorú dnes schválili poslanci Národnej rady SR, sa týka zberu batérií a akumulátorov v obciach. Ich výrobcovia budú vďaka nej od budúceho roka niesť všetky náklady spojené so zberom, spracovaním a recykláciou tých použitých.

Novela zákona o odpadoch bola reakciou na odôvodnené stanovisko Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement, pre nevyhovujúcu transpozíciu európskej smernice o batériách a akumulátoroch. EK vytýkala Slovensku nedostatočné zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov v legislatíve SR. Novela zákona odstránila tieto deficity a ochránila Slovensko pred vysokou pokutou zo strany Európskej komisie.

Právna norma zavádza aj kolektívne nakladanie s použitými batériami a akumulátormi. Taktiež zavádza povinnosť stiahnuť bezodkladne z trhu tie batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh po 26. septembri 2008 a nespĺňajú požiadavky smernice. Tento termín predtým v legislatíve chýbal, čo bol jeden z problémov, ktoré EK slovenskej strane vyčítala.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov sa podľa novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadkov nedotkne firiem, ktoré zákon o odpadoch dodržiavajú. Na jeho základe je držiteľ odpadov povinný recyklovať odpad pri svojej činnosti a odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu iným subjektom. Tie firmy, ktoré recyklujú, tak nebudú platiť zvýšené poplatky za ukladanie odpadov. Podobný princíp má platiť aj v prípade obcí. Pokiaľ ich obyvatelia budú separovať, nebude potrebné zvyšovať im poplatky.

Novela mení aj prerozdelenie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí. V súčasnosti má absencia tohto ustanovenia spôsobovať v praxi problémy pri prerozdeľovaní príjmov. Zavádza sa preto pomerné rozdelenie príjmov k veľkosti územia, ktoré skládka odpadov/odkalisko v katastrálnom území danej obce zaberá.

Príjmy z uloženia odpadov sa po novom budú môcť použiť aj na iný účel, ako je odpadové hospodárstvo obce. Peniaze budú môcť ísť aj napr. na zlepšenie životného prostredia v obci.

Zdroj: MŽP SR

SPP: Projekt REFUGE zvýši počet kvalifikovaných pracovníkov v energetike

REFUGE, jeden z medzinárodných projektov EkoFondu, sa dostal do finále. Jeho úspešné výsledky boli kľúčovou tému dnešnej záverečnej konferencie, ktorú usporiadal EkoFond, v priestoroch svojho zriaďovateľa spoločnosti SPP. Projekt bol zameraný na sprostredkovanie informácií o povolaniach v oblasti obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na slovenskom trhu práce a tiež o povolaniach, ktoré zatiaľ reálne existujú v ostatných štátoch EÚ.

Energetická náročnosť sveta sa pomalým tempom zdvojnásobuje, zásoby prírodných zdrojov pri stále rastúcich nárokoch ľudstva na energie sa postupne vyčerpávajú, preto je návrat k zmysluplnému využitiu obnoviteľných zdrojov nevyhnutný.

EkoFond v rámci Programu celoživotného vzdelávania – podprogramu Leonardo da Vinci mnohostranné projekty „Prenos inovácií“ EÚ - inicioval projekt REFUGE (Renewable Energy for Future Generations - Obnoviteľná energia pre budúce generácie), zameraný na vzdelávanie o OZE. Cieľovou skupinou boli najmä výchovní a kariérni poradcovia na základných školách.

Partnermi projektu boli SOŠ elektrotechnická Trnava, Spojená škola Kremnička, SOŠ technická Prešov, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Integrovaná střední škola Sokolnice (partner projektu z Českej republiky) a konzultačná a vzdelávacia agentúra IDEC - partner z Grécka, od ktorého sa prenášala inovácia.

Záverečná konferencia projektu REFUGE sa venovala prezentácii dosiahnutých výsledkov. Projekt REFUGE prispel k lepšiemu previazaniu odborného vzdelávania v oblasti energetiky s reálnymi potrebami na trhu práce. Jedným z kľúčových výstupov projektu REFUGE je príručka s názvom
Zamestnanie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Ide o dôležitý informačný nástroj pre výchovných a kariérnych poradcov, prostredníctvom ktorého môžu poradiť žiakom a ostatným záujemcom o povolanie v oblasti energetiky, alebo pre tých, ktorí uvažujú o zmene svojej kvalifikácie smerom k novému povolaniu v oblasti OZE.

Krstnými rodičmi novej príručky sa počas slávnostného aktu stali Sofia Spiliotopoulou, výkonná riaditeľka konzultačnej a vzdelávacej agentúry IDEC a Eva Guliková, správkyňa EkoFondu. „Verím, že táto príručka učená pre výchovných a kariérnych poradcov uľahčí vykonávanie ich poradenskej činnosti a zlepší povedomie o OZE a pracovných príležitostiach v oblasti OZE a v konečnom dôsledku zvýši počet kvalifikovaných pracovníkov. Našou spoločnou snahou je, aby výchovní a kariérni poradcovia mohli využiť odborné rady a identifikovať nové a perspektívne pracovné príležitosti v oblasti OZE a nasmerovať záujemcov správnym smerom,“ povedala pri príležitosti krstu Eva Guliková, správkyňa EkoFondu.

Projekt REFUGE vznikol na základe predchádzajúcej spolupráce stredných odborných škôl a EkoFondu v rámci projektu implementácie experimentálneho študijného odboru Technik energetických zariadení budov, ktorý aktuálne navštevuje 300 žiakov. Výsledkom tohto projektu sú aj tri novovybudované odborné učebne (v SOŠ v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove) a predovšetkým motivácia mladých ľudí o tento typ odbornej prípravy, ako aj veľký záujem budúcich zamestnávateľov o ich absolventov.

Hlavné výsledky projektu REFUGE:

• Príručka pre výchovných a kariérnych poradcov so zoznamom povolaní v OZE spolu s profilmi pracovníkov pre tieto zamestnania na Slovensku a v Českej republike (vychádza z existujúcej príručky pre iné krajiny EÚ).
  
• Učebné osnovy na školenie výchovných a kariérnych poradcov a pedagógov stredných odborných škôl a zamestnaní v OZE
  
• Dva učebné texty o obnoviteľných zdrojoch energie pre 3. a 4. ročník nového študijného odboru Technik energetických zariadení budov
  

Cieľové skupiny projektu REFUGE:

• výchovní poradcovia základných a stredných škôl
  
• kariérni poradcovia spolupracujúci najmä s ľuďmi na trhu práce, so základnými a strednými školami
  
• žiaci základných a stredných škôl a ich rodičia
  
• ľudia na trhu práce uvažujúci o zmene súčasnej kvalifikácie smerom k novej profesii v oblasti OZE
  
• inštitúcie podieľajúce sa na vzdelávaní a rozvoji výchovných a kariérnych poradcov
  
• úrady práce
  

Bližšie informácie o projekte REFUGE sú na webovej stránke www.refuge.ekofond.sk.

Výrobcovia biopalív: Biopalivá na Slovensku neberú pôdu ani jedlo

Tlačová správa Združenia pre výrobu a využitie biopalív, 29.11.2013.

Slovenský biopalivový priemysel funguje od roku 2007 a s ročnou produkciou 130 tisíc m³ bioetanolu a 100 tisíc ton biodieselu sa radí na popredné miesto medzi novými členskými štátmi EÚ. Investície do biopalivového odvetvia predstavujú na Slovensku 140 miliónov Eur. Priamo i nepriamo poskytuje vyše 1500 pracovných miest.

Biopalivá nachádzajú v najväčšej miere uplatnenie v doprave, kde primiešavaním do fosílnych palív pomáhajú znížiť emisie skleníkových plynov. Ich obsah v benzíne a nafte na Slovensku v súčasnosti predstavuje 4% objemu energie. Výrobcovia tak napĺňajú normy stanovené Európskou úniou, ktorá chce do roku 2020 zvýšiť obsah biopalivovej zložky v objeme spotrebovaných motorových palív na 10%. Až donedávna tým boli myslené biopalivá prvej generácie, vyrábané z kukurice, repky olejnej, obilnín, sóje, repy a podobne.

V novom návrhu Európskej komisie zo septembra 2013 však zaznela požiadavka, aby významnú časť tvorili aj biopalivá druhej generácie. Takáto zmena legislatívnych pravidiel za chodu narúša podľa výrobcov biopalív stabilitu regulačného rámca aj investičného prostredia.

Ovplyvňovanie rozhodovania Európskej komisie o cieľoch v biopalivovom odvetví sa často deje aj cez vytváranie tzv. mýtov o biopalivách, podľa ktorých biopalivá kradnú pôdu potravinárskym plodinám a spôsobujú ich zdražovanie, zaberajú pôdu malým farmárom a nútia ich pestovať plodiny pre biopalivá. Predseda Združenia pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) Róbert Spišák sa s podobnými názormi stretáva aj na Slovensku: „Okolo biopalív koluje veľa neprávd a dohadov. Svetová banka a ďalšie organizácie ich však priebežne vyvracajú publikovaním odborných štúdií. Sme si vedomí toho, že základom triezveho uvažovania o biopalivách sú v prvom rade dostupné podložené informácie. Preto dnes spúšťame informačný portál www.vsetkoobiopalivach.sk, kde záujemcovia nájdu všetko, od základných informácií, aktualít, štatistík, až po svetové odborné štúdie.“

Slovenské Združenie pre výrobu a využitie biopalív sa vývoju smerom k druhej generácií biopalív nebráni, naopak, zastáva myšlienku rozširovania možností obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnej situácii navrhuje ponechať 8% biopalív prvej generácie a 2% pre biopalivá druhej generácie. Biopalivový priemysel je jedným z najmladších, ale ukazuje svoju životaschopnosť a perspektívu pre slovenskú ekonomiku. Generuje stabilné pracovné miesta, znižuje ekologickú záťaž a tiež znižuje energetickú závislosť na dovoze ropy. Na Slovensku máme stále 400-tisíc hektárov nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá môže byť využívaná na pestovanie potravinárskych i energetických plodín pre biopalivá.

Predaj 49% Stredoslovenské energetiky je dokončený

EDF a Energetický a priemyselný holding, a.s. (EPH) úspešne dokončili transakciu, ktorej predmetom je prevod minoritného podielu 49% a manažérskej kontroly v spoločnosti Stredoslovenská energetika, as (SSE) z EDF na EPH. Už predtým s týmto prevodom vyslovila súhlas valné zhromaždenie SSE a protimonopolné orgány.

Cena 49% podielu v SSE predstavovala približne 400 miliónov euro.

Informoval o tom hovorca spoločnosti Daniel Častvaj.

Mesto Snina chce predať mestskú skládku

Aj keď niektorí poslanci namietali, že by sa strategický majetok nemal predávať v poslednom roku volebného obdobia, potrebné tri pätiny hlasov na schválenie zámeru sa našli, informuje denník Sme. 

Podľa denníka skládku od začiatku sprevádzajú problémy.  Nie sú to len živé súdne spory, ale aj destabilizácia územia. V lete kyanid v Pčolinke zapríčinil úhyn rýb.

Poslanci sa zámerom predať skládku zaoberali na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva. Skládka tuhého komunálneho odpadu slúži mestu od roku 1998, pričom má kapacitu 178 000 metrov kubických. Približne 86 000 kubických metrov je ešte voľných, čo by malo stačiť na ukjladanie odpadu  ďalších desať rokov. Skládku prevádzkujú mestské Verejnoprospešné služby.


Mesto podľa denníka Sme vedie súdny spor s vykonávateľom prác, ktorý si ešte nárokuje neuhradené faktúry.

-> Pokračovanie

Euractiv: Prioritou pri odpade je jeho redukcia

V týchto dňoch prebiehajú vo viacerých krajinách Európy aktivity na podporu znižovania množstva odpadov, ktoré sa zameriavajú na lokálne a regionálne iniciatívy. Na Slovensku došlo v minulom roku k poklesu produkcie komunálnych odpadov len o 1,1 %.

Európsky týždeň redukcie odpadu (Opens external link in new windowEWWR) sa s podporou programu EÚ LIFE+ koná od 16. do 24. novembra v 17 krajinách vrátane 3 nečlenských štátov Únie.

Koordinuje ho Asociácia miest a regiónov pre recykláciu a udržateľný manažment odpadu, ktorej členom je takmer 100 lokálnych a regionálnych orgánov.

See more at: http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/odpad--prioritou-je-jeho-redukcia-021759

Základné pojmy v zákone o odpadoch

Vymedzenie základných pojmov

Odpad je hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

Pôvodca odpadu je každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov.

Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza.

Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie s odpadmi v súlade s týmto zákonom.

Nakladanie s odpadom je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa.

Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie; zoznam činností zhodnocovania odpadu je uvedený v prílohe č. 2.

Zneškodňovanie odpadu je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie; zoznam činností zneškodňovania odpadu je uvedený v prílohe č. 3.

Zber odpadu je zhromažďovanie odpadu od iných osôb vrátane predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov.

Zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi.

Triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.

Skladovanie odpadov je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania odpadov; za skladovanie odpadov sa nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na mieste ich vzniku.

Nebezpečné odpady sú také odpady, ktoré majú jednu nebezpečnú vlastnosť alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe č. 4.

Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa; za odpady z domácnosti sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení.

Zariadenie na zber odpadov je miesto, v ktorom sa vykonáva zber odpadov, ohraničené plotom alebo priestor, v ktorom sa vykonáva zber odpadov, nachádzajúci sa v stavbe;^10a) takýmto zariadením nie je miesto na ukladanie odpadov podľa § 39 a miesto spätného odberu elektroodpadu podľa § 54a ods. 17 a zberné miesto podľa § 48a ods. 17.

Zariadenie na zhodnocovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 2, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných podľa dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

atď.

Celý zákon o odpadoch č. 223/2001 v aktuálnom znení sa nachádza tu.

Solárny výpočet spravodlivosti

Solárna daň nebude. Ministerstvo financií sa napokon rozhodlo nezaviesť špeciálny odvod pre výrobcov elektriny zo slnka.

Inštitút finančnej politiky, ktorý pripravoval koncept dane na zadanie ministerstva, odporučil, že sa daň neoplatí zaviesť. Uviedol to ich zástupca na diskusnom klube, ktorý sme 21. októbra zorganizovali v Bratislave v spolupráci s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika.

Ponechajme ministerstvu právo venovať sa bizarnému koníčku, ktorým je výpočet spravodlivého odvodu. Je to síce vo svojej podstate oxymoron, ale patrí už k zvláštnostiam vládneho lovu súkromných peňazí. Z diskusie však „vypadlo" aj niekoľko zaujímavých zistení.

Napríklad, že Inštitút finančnej politiky sa zhostil analýzy konceptu solárnej dane solídne. Predovšetkým nezanedbal dôležitú okolnosť. To, že vlastníkov solárnych elektrární tzv. prvej generácie – teda tých, ktorí boli pri samotnej realizácii stavby – je čoraz menej. Nikto nedokáže odhadnúť, aká marža ostala pri predaji novému vlastníkovi. Inštitút nezanedbal ani fakt, že viacero ďalších vstupov v analýze „lietalo" vo veľkom rozptyle. Napokon, pri konzervatívnom odhade „spravodlivej" marže sa ukázalo, že z vymáhania solárneho odvodu by veľa príjmov do štátneho rozpočtu nepritieklo, takže inštitút odporúčal daň nezaviesť.

V diskusii sa nedalo vyhnúť aj ďalšej kontroverznej téme, poplatku za rezervovanú kapacitu, tzv. G-komponentu. Zástupcovia výrobcov elektriny zo slnka uviedli to, čo v iných podobách už roky opakujú prakticky všetci, ktorých sa týkajú opatrenia regulačného úradu. ÚRSO sa správa ako neriadená strela či štát v štáte. Svoje výpočty s reálnymi údajmi z praxe nekonfrontuje, neváha navrhnúť opatrenie, ktoré je v evidentnom rozpore so zákonom. Atakďalej, atakďalej.

Je to stále tá istá pesnička. Mimochodom, keď sme pripravovali fórum o solárnej dani, pôvodne sme chceli diskutovať v samostatnom bloku aj o G-komponente. Pozvali sme aj predstaviteľov ÚRSO, očakávajúc ich podstatný príspevok k téme, ale úrad sa rozhodol diskusie nezúčastniť. Podobné je to aj v komunikácii s úradom o iných aktuálnych témach. Nie je výnimkou, že keď žiadame o reakciu na dianie, ktoré sa ho priamo týka, čakáme aj niekoľko dní, dokonca i niekoľko týždňov. O odpoveď musíme žiadať viackrát, urgovať písomne i telefonicky. Úrad si náležitosti komunikácie s médiami v slobodnej krajine vykladá zjavne po svojom. V súťaži o mlčocha roka prevýši dokonca aj ministerstvo hospodárstva, ktoré je v odbore „viem, ale nepoviem" už legendou.

Summa summarum je rozhodnutie ministerstva financií nezavádzať solárny odvod jednou z mála dobrých správ pre podnikateľské prostredie na Slovensku, ktoré je neustále sužované zmenami podmienok podnikania. K tomu lepšiemu treba bezpochyby pripočítať i otvorenosť Inštitútu finančnej politiky viesť s odbornou verejnosťou konštruktívnu debatu.


Radovan Kazda
vydavateľ Energie-portal.sk

(Editoriál vyšiel v mesačníku Energo, 2013/10)

MŽP: Spracovanie starých automobilov je ziskové. Spracovatelia a Recyklačný fond nesúhlasia

Správna rada Recyklačného fondu prehlasovala veto ministra životného prostredia na udelenie dotácie dvom spracovateľom starých automobilov. Podľa ministra je zber a spracovanie starých vozidiel zisková činnosť, preto by ďalšie dotácie nemali dostávať. Fond aj niektorí spracovatelia s tým nesúhlasia. V Česku sú dotácie na spracovanie automobilov nižšie, než na Slovensku.

Správna rada RF na svojom zasadnutí v auguste tohto roku prehlasovala relatívne veto ministra životného prostredia, ktorý neschválil poskytnutie prostriedkov pre spoločnosť KOVOZBER zo Spišskej Novej Vsi na úhradu prevádzkových nákladov, ako aj pre spoločnosť Fe-MARKT na projekt zlepšenia a zefektívnenia logistiky zberu starých vozidiel a zhodnotenia ich odpadov.

KOVOZBER žiadal úhradu prevádzkových nákladov. Podľa ministerstva však firma má vybudované autorizované spracovateľské zariadenie, kde sa vykonáva zber a spracovanie starých vozidiel, pričom ide o ziskovú činnosť. „Väčšina výstupov zo separovania sú dobre predajné a žiadané komodity.

Žiadateľ by mal teda na prevádzku svojho zariadenia použiť vlastné peňažné prostriedky,“ tlmočil stanovisko ministra životného prostredia hovorca Maroš Stano.


Spoločnosť Fe-MARKT požadovala prostriedky na zlepšenie a zefektívnenie logistiky zberu starých vozidiel a zhodnotenia ich odpadov. Podobne ako v prvom prípade, ministerstvo konštatovalo, že zber a spracovanie starých vozidiel je zisková činnosť a firma by preto mala použiť vlastné peňažné prostriedky. „Žiadateľ už v roku 2008 získal cca 359 tis. €, 2009 cca 240 tis. € a 2010 275 tis. €,“ konštatoval Maroš Stano.

Firmy nesúhlasia

Pokračovanie: http://www.odpady-portal.sk/Dokument/101785/mzp-spracovanie-starych-automobilov-je-ziskove-spracovatelia-a-recyklacny-fond-nesuhlasia.aspx

Firmy budú musieť vypracovať programy pôvodcu odpadu

V súčasnosti prebieha proces schvaľovania krajských programov odpadového hospodárstva na roky 2011-2015, pričom prvý pre Nitriansky kraj vypracoval OÚ ŽP. Nadväzne na ne budú musieť firmy i obce vypracovávať svoje programy pôvodcu odpadu. Hoci väčšina z nich bude pripravená až na začiatku budúceho roku, teda dva roky pred skončením plánovaného päťročného obdobia, MŽP tvrdí, že neplánuje túto povinnosť zrušiť.

Niekoľko krajských POH už prešlo procesom posudzovania podľa zákona o EIA/SEA. „Nitriansky“ POH už zverejnil Krajský Obvodný úrad ŽP v Nitre na svojej internetovej stránke. Platnosť však získa až po jeho zverejnení vo Vestníku vlády SR. Podľa vyjadrenia hovorcu envirorezortu Maroša Stana pre ODPADY-PORTAL.SK ministerstvo predpokladá zverejniť POH Nitrianskeho kraja na roky 2011 – 2015 vo vestníku na konci septembra 2013.

Vyhláška o programoch má byť v októbri

Podrobnosti o programoch pôvodcov odpadu, ako aj o ďalších POH, má upraviť Vyhláška MŽP SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch. Tá je je v štádiu rokovania stálych pracovných komisií Legislatívnej rady vlády SR.
„Na rokovaní pracovnej komisie k novele vyhlášky komisia nesúhlasila s predložením ďalšej novely vyhlášky a žiadala predložiť na nové rokovanie úplné znenie vyhlášky. Ministerstvo vypracovalo úplné znenie vyhlášky, pričom predpokladaná účinnosť by mala byť od 1. októbra 2013, s výnimkou dvoch príloh. Tie majú navrhovanú účinnosť od 1. januára 2014,“ uviedol pre ODPADY-PORTAL.SK hovorca rezortu.

Firmy čaká nová povinnosť

Pôvodcovia odpadu musia svoj program odpadového hospodárstva vypracovať do štyroch mesiacov od vydania programu kraja. Následne ho musia predložiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na schválenie. Týka sa to tých firiem, ktoré produkujú ročne viac než 10 ton nebezpečných odpadov alebo 100 ton ostatných odpadov.

Programy majú byť platné na roky 2011-2015. Keďže zatiaľ len prebieha schvaľovanie vyhlášky a krajských programov, schválenie programov pôvodcov odpadov možno očakávať až v prvej polovici roku 2014, teda necelé dva roky pred skončením platnosti päťročného obdobia. Napriek tomu ministerstvo neplánuje túto povinnosť zrušiť. Niektoré firmy sa však vyhnú aspoň procesu schvaľovania podľa zákona o EIA.

„Ministerstvo neuvažuje o možnosti zrušenia povinnosti vypracovať program pôvodcu odpadu pre právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikateľov a pre obce. Zmena, ktorá nastala pri POH obcí resp. pôvodcov odpadov je v oslobodení obce resp. pôvodcu odpadu z povinnosti posudzovania programu podľa zákona  o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon EIA), a to v prípade, ak z programu obce, respektíve z programu pôvodcu vyplýva, že nie je potrebné vykonávať zmeny (napr. rozširovať kapacity) už existujúcich zariadení na nakladanie s odpadmi, alebo že nie je potrebné dobudovať nové zariadenia na nakladanie s odpadmi,“ uviedol Maroš Stano.

V takomto prípade by sa na program obce resp. program pôvodcu nemala vzťahovať povinnosť posudzovania podľa zákona EIA. Podrobnosti sú uvedené v usmernení MŽP SR k POH obcí a POH pôvodcov vo väzbe na zákon č. 24/2006 Z. z. o EIA, ktorý je uverejnený na webovej stránke ministerstva: http://www.minzp.sk/files/sekcia-enviromentalneho-hodnotenia-riadenia/odpady-a-obaly/registre-a-zoznamy/usmernenie-k-poh-obce-a-povodcu-odpadu-a-sea.pdf.

 Autor : Radovan Kazda | radovan.kazda@odpady-portal.sk

Spoločnosť eustream vydala dlhopisy za jednu miliardu eur. Ich použitie neupresňuje

Slovenský prepravca plynu eustream a.s. zverejnil informáciu o vydaní dlhopisu v predpokladanej najvyššej sume 1 miliardu eur. Dôvody vydania dlhopisu ani ich prípadné použitie nechce komentovať, na otázky energie-portal.sk reaguje odkazom na rozhodnutie akcionárov v súlade so zákonom. Ministerstvo hospodárstva na otázky položené minulý štvrtok nereagovalo. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana sa domnieva, že za tým môže byť snaha vlády získať z dlhopisov hotovosť, čím by mohla hospodáriť s vyšším schodkom.

 Informáciu o vydaní „Dlhopisu EUSTREAM“ inzerovala spoločnosť minulý týždeň v stredu v printovom vydaní denníka Pravda. Podľa tohto dokumentu je menovitá hodnota každého dlhopisu 1.000 eur, pričom predpokladaná najvyššia suma menovitých hodnôt vydávaných dlhopisov má dosiahnuť jednu miliardu eur.

Hoci v roku 2012 dosiahol Eustream zisk 266 miliónov eur, dôvody vydania dlhopisov firma neobjasňuje. „Vydanie dlhopisov súvisí s optimalizáciou kapitálovej štruktúry a je v súlade s finančnou politikou, na ktorej sa dohodli akcionári SPP – Slovenská republika a Energetický a průmyslový holding, a.s. (EPH),“ uviedol pre energie-portal.sk hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan.

Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu môže byť za týmto opatrením snaha vlády dostať hotovosť získanú z dlhopisov do finančných aktív štátu.

„To by umožnilo vláde hospodáriť s vyšším schodkom bez toho, aby bola prekročená ďalšia hranica dlhovej brzdy, stanovená zákonom na 57 percent,“ uviedol Radovan Ďurana.

Eustream nepožiadal o prijatie dlhopisov na obchodovanie na trhu burzy cenných papierov ani na inom trhu s cennými papiermi. Jedným z dôvodov by mohla byť skutočnosť, že dlhopisy už majú kupca.

Prepravca plynu sa však k dôvodom neobchodovania dlhopisov na burze vyjadruje taktiež vyhýbavo. „Emisné podmienky boli zverejnené v zmysle zákona, iné detaily zamýšľanej transakcie nateraz nezverejňujeme,“ uviedol Vahram Chuguryan.

Ministerstvo hospodárstva na otázky energie-portal.sk položené vo štvrtok 12. septembra doposiaľ nereagovalo.

Minister vymenil vedenie agentúry. Novým riaditeľom sa stal bývalý riaditeľ SIEA Martin Vavřínek

Ministerstvo životného prostredia vymenilo vedenie Slovenskej agentúre životného prostredia. Dôvodom má byť transformácia agentúry. Podľa našich informácií pripravuje rezort viacero organizačných zmien, vrátane odčlenenia strediska pre odpadové hospodárstvo COHEM. Adresu zmenila aj inšpekcia životného prostredia. Ministerstvo však svoje ďalšie plány zatiaľ nechce konkretizovať.

Generálnym riaditeľom Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) sa stal Martin Vavřínek, ktorý vystriedal Dagmaru Rajčanovú. Podľa ministerstva sa tak stalo po riadnom výberovom konaní. „Dôvodom je postupná transformácia agentúry na implementačný orgán v súvislosti s projektmi financovanými z fondov EÚ,“ uviedol pre redakciu Odbor komunikácie MŽP SR.

Podľa rezortu má Martin Vavřínek s podobným procesom cenné manažérske skúsenosti, nakoľko v minulosti riadil podobnú agentúru v rezorte hospodárstva, Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru. V apríli roku 2012 denník PLUS Jeden deň zverejnil informáciu, že Martin Vavřínek sa stal poradcom ministra životného prostredia Petra Žigu. Podľa denníka má Martin Vavřínek blízko k podnikateľovi Jurajovi Širokému, v minulosti pôsobil v Harvardskej investičnej spoločnosti, aj ako novinár. Citoval tiež vyjadrenie ministerstva, podľa ktorého bol Martin Vavřínek v tom čase poradcom pre oblasť štrukturálnych fondov.

Na rade ďalšie zmeny

Ministerstvo avizuje snahu zrealizovať ďalšie zmeny. Jednou z uskutočnených je presídlenie Inšpektorátu životného prostredia Bratislava. Ten teraz sídli v budove Slovenského hydrometeorologického ústavu na Jeséniovej ulici.

Podľa našich informácií pripravuje rezort aj odčlenenie Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva zo SAŽP pod priame vedenie MŽP SR. Informáciu však ministerstvo nekomentovalo. „Ministerstvo životného prostredia pripravuje viaceré organizačno-technické zmeny, aby zefektívnilo svoju činnosť, odstránilo duplicity a zlepšilo logistiku. Zmeny sa budú spájať aj s presunmi v rámci celého rezortu, týkať sa budú aj SAŽP. Nateraz je však predčasné konkretizovať ich, sú v štádiu príprav,“ uviedol odbor komunikácie.

Radovan Kazda | radovan.kazda@odpady-portal.sk

BSP preinvestovala do ropovodu Bratislava-Schwechat už 12,5 milióna eur

Spoločnosť BSP, ktorá pripravuje prepojenie ropovodu Družba na úsek Bratislava-Schwechat, investovala od roku 2003 do prípravy projektu už 12,5 milióna eur. Väčšina prostriedkov bola použitá na práce, činnosti a potreby súvisiace s projektom. Analýzu celkových nákladov však spoločnosť nechce predložiť predtým, než nebude jasná definitívna podoba trasy ropovodu.

„Projekt ropovodu BSP si od roku 2003, kedy boli započaté práce na jeho realizácii, vyžiadal cca 12,5 mil. eur. Keďže trasa je z dvoch tretín celkovej dĺžky plánovaná na území Rakúska, väčšina uvedených prostriedkov bola použitá na práce, činnosti a potreby súvisiace s touto skutočnosťou. K dnešnému dňu je projekt pripravený na realizáciu takmer na 100 %,“ uviedla pre energie-portal.sk Lucia Patznerová zo spoločnosti TRANSPETROL. Štátny prepravca ropovodu vlastní 74 % akcií v BSP Bratislava - Schwechat Pipeline GmbH , ktorá projekt ropovodu pripravuje. Zvyšným podielnikom je OMV.

Výkupy pozemkov

Preinvestovanú sumu použila BSP na rôzne účely. „Išlo najmä o výkupy pozemkov, zabezpečenie práv prechodov cez dotknuté územia a pozemky (ROW) vrátane všetkých právnych úkonov a následných finančných, respektíve platobných povinností z titulu zachovávania týchto práv v platnosti“, uviedla Lucia Patznerová. Vysporiadanie území pod trasou ropovodu BSP na území Rakúska sa malo uskutočniť najmä v roku 2009 a vyžiadalo si približne 8,5 milióna eur a každoročne ďalšie poplatky z udržiavania práv k pozemkom.

Ďalšie prostriedky použila spoločnosť priebežne od roku 2003 na štúdie realizovateľnosti.

Analýzu nákladov zatiaľ nezverejnia

Pokračovanie tu: http://www.energie-portal.sk/Dokument/bsp-preinvestovala-do-ropovodu-bratislava-schwechat-uz-125-miliona-eur-101589.aspx