Kam s elektroodpadom?

Podľa výskumu verejnej mienky agentúry EMCG až 57 % Slovákov odovzdáva elektroodpad do zberných dvorov alebo naspäť do predajní. Na Slovensku tak oproti roku 2011 aktívne chráni naše životné prostredie až o 6 % viac ľudí. Naopak, len 11 % opýtaných elektroodpad vyhodí na čiernu skládku alebo demontuje a neodborne manipuluje s nebezpečným obsahom. Dobrou správou je, že oproti roku 2011 je to o 5 % menej.

V porovnaní s ostatnými kúpyschopnejšími štátmi Európskej únie sa spotrebitelia na Slovensku snažia využívať spotrebiče až do doby, kým sa neopotrebujú. Jediný spotrebič, ktorý vyraďujú stále funkčný a relatívne nový, je mobilný telefón.

Podľa novely zákona o odpadoch z roku 2009 je každý výrobca, dovozca a predajca elektrozariadení povinný od svojich zákazníkov bezplatne zbierať a recyklovať staré spotrebiče. Aby ľudia nevyhadzovali malé spotrebiče do komunálneho odpadu, stalo sa ich prioritou nielen vytvárať dostatočnú dostupnú sieť zberných miest, ale aj vychovávať a vzdelávať širokú verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia.

Z elektroodpadu dokážu zberné miesta recyklovať až 90 % materiálu, čo výrazne šetrí finančné aj energetické prostriedky spojené s ťažbou a výrobou materiálu a zmierňuje dopad na životné prostredie, predovšetkým na globálne otepľovanie.

MŽP SR: Parlament schválil dôležité novely týkajúce sa odpadového hospodárstva

Kým v západných krajinách sa väčšina odpadu recykluje a zhodnocuje, na Slovensku je to naopak. Zmeniť to môže novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadkov, ktorú dnes schválil parlament. Od januára 2014 prinesie táto novela v niektorých prípadoch vyššie ceny za ukladanie odpadu na skládkach.

Týmto spôsobom chce envirorezort motivovať pôvodcov odpadov, aby ich viac triedili a zhodnocovali a menej ukladali na skládky a zaťažovali tak životné prostredie. Uviedol to vo svojej tlačovej správe.

Druhá novela, ktorú dnes schválili poslanci Národnej rady SR, sa týka zberu batérií a akumulátorov v obciach. Ich výrobcovia budú vďaka nej od budúceho roka niesť všetky náklady spojené so zberom, spracovaním a recykláciou tých použitých.

Novela zákona o odpadoch bola reakciou na odôvodnené stanovisko Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement, pre nevyhovujúcu transpozíciu európskej smernice o batériách a akumulátoroch. EK vytýkala Slovensku nedostatočné zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov v legislatíve SR. Novela zákona odstránila tieto deficity a ochránila Slovensko pred vysokou pokutou zo strany Európskej komisie.

Právna norma zavádza aj kolektívne nakladanie s použitými batériami a akumulátormi. Taktiež zavádza povinnosť stiahnuť bezodkladne z trhu tie batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh po 26. septembri 2008 a nespĺňajú požiadavky smernice. Tento termín predtým v legislatíve chýbal, čo bol jeden z problémov, ktoré EK slovenskej strane vyčítala.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov sa podľa novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadkov nedotkne firiem, ktoré zákon o odpadoch dodržiavajú. Na jeho základe je držiteľ odpadov povinný recyklovať odpad pri svojej činnosti a odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu iným subjektom. Tie firmy, ktoré recyklujú, tak nebudú platiť zvýšené poplatky za ukladanie odpadov. Podobný princíp má platiť aj v prípade obcí. Pokiaľ ich obyvatelia budú separovať, nebude potrebné zvyšovať im poplatky.

Novela mení aj prerozdelenie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí. V súčasnosti má absencia tohto ustanovenia spôsobovať v praxi problémy pri prerozdeľovaní príjmov. Zavádza sa preto pomerné rozdelenie príjmov k veľkosti územia, ktoré skládka odpadov/odkalisko v katastrálnom území danej obce zaberá.

Príjmy z uloženia odpadov sa po novom budú môcť použiť aj na iný účel, ako je odpadové hospodárstvo obce. Peniaze budú môcť ísť aj napr. na zlepšenie životného prostredia v obci.

Zdroj: MŽP SR