Približne 250 väčšinou menších obcí zatiaľ nezaviedlo separovaný zber, uviedla pre TASR podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská. Od januára je to ich zákonná povinnosť. Podľa Krakovskej je separácia vzhľadom na veľké zvozové vzdialenosti viac nákladná, obce sa však s touto úlohou budú musieť popasovať. Zavedenie separácie odpadov je v menších obciach obzvlášť vážnym problémom, pretože zvyšuje jednotkové náklady.
Zavedenie separácie odpadov je v menších obciach obzvlášť vážnym problémom, nakoľko jednotkové náklady separácie na obyvateľa rastú práve s klesajúcim počtom obyvateľov a nedostupnosťou terénu. V týchto obciach býva navyše väčší podiel dôchodcov, teda príjmovo nízka časť obyvateľov. Práve tu sa prejavuje jedna z nevýhod veľkého počtu samospráv, nakoľko pri centralizovanejšej správe mohli byť náklady prenesené rovnomernejšie na všetkých obyvateľov jednej municipality.
| 
| Viera Krakovská upozornila tiež na to, že existovali viaceré finančné mechanizmy na zvládnutie situácie a pripustila, že sa v ZMOS-e budú musieť zamyslieť nad tým, ako spomínaným obciam pomôžu získať potrebné prostriedky. Veľkým rizikom pre hospodárenie týchto obcí totiž môže byť kontrola zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Viera Krakovská je zástupkyňou ZMOS-u v Recyklačnom fonde a zároveň podpredsedníčkou a dlhoročnou |
členkou správnej rady fondu. Ten pôsobí od roku 2002 aj ako finančný nástroj na podporu separácie v obciach. Fond mal čiastočne sanovať deficit rozpočtov odpadového hospodárstva v obciach, avšak zdá sa, že ako nástroj sa ukázal byť nie veľmi účinný.
Napokon, údaje z publikovaných výročných správ fondu sú nekompromisné: v rokoch 2003 až 2008 bola z fondu vyplatená na základe nárokovateľných žiadostí obcí o príspevok podľa § 64 zákona o odpadoch celková suma 259,8 mil. Sk. Tieto prostriedky sú poskytované ako príspevok za preukázanie separácie a zhodnotenia odpadov, takže obce, ktoré neseparujú, nedostávajú nič. Ak však uvážime, že do procesu separácie je dnes už zapojená výrazná väčšina obyvateľov, tak to znamená, že Recyklačný fond prispel každý rok priemerne na jedného obyvateľa sumou, ktoré nie je vyššia ako 20 Sk (pri jednoduchom prepočte na počet obyvateľov je to len 8 Sk na osobu). Bežná sadzba poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad sa však pohybuje v rozmedzí 500-600 Sk ročne, to znamená, že aj v optimistickom odhade Recyklačný fond navýšil rozpočty samospráv len o menej ako 4 %. Ide o pomerne zanedbateľnú sumu, ktorá je na úrovni inflácie. Ak by bola nahradená zvýšením poplatku za komunálny odpad, nemohlo by to mať zásadný ekonomický dopad na občanov.
Samostatným problémom je financovanie projektov z fondu. Časť z investícií fondu (podľa našich prepočtov ide za roky 2002-2009 približne o podobnú sumu, aká bola vyplatená na príspevky obciam - teda cca. 280 mil. Sk) bola vyplatená obciam na ich investície do odpadového hospodárstva. Tieto investície však mohli byť zabezpečené alternatívnymi spôsobmi: napríklad cez súkromných investorov, ktorých motivácia pre vstup na trh by vzrástla, ak by vstupovali do prostredia s jasnými legislatívnymi pravidlami, v prehľadnej štruktúre zdrojov do systému zhodnocovania odpadov a s dobrými vyhliadkami na stabilitu trhu. Niekoľko rokov skúseností s budovaním trhu zhodnocovania odpadov odhalilo množstvo chýb, ktorým sa bolo možné vyhnúť, ak by spôsob zakladania trhu nešiel vlastnou cestou, ale prevzatím funkčných modelov zo zahraničia.
V slovenských reáliách tak vidíme legislatívny "neporiadok" a bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen činnosť oprávnených organizácií, ale vplývajú i na výšku poplatkov za zhodnocovanie komunálneho odpadu. Tie sú totiž limitované nielen zákonom, ale čiastočne i tým, že vláda pridelila kompetenciu schvaľovania výšky poplatkov samosprávam.
Tie majú celkom prirodzenú a principiálne správnu snahu nezvyšovať výdavky občanov, no často sa tak deje i za cenu deficitného rozpočtu.
Zdroj: Radovan Kazda, Odpady-Portal.sk | Ilustračné foto: tsrbk.sk
