AVE-CZ chce v Rybitví stavať ďalej

Investor modernizácie spaľovne nebezpečných odpadov v Rybitví, spoločnosť AVE CZ, napadne negatívne stanovisko ministerstva životného prostredia k zámeru súdnou cestou. Posúdenie vplyvov spaľovne na životné prostredie, ktorého výsledok ministerstvo zverejnilo v nedeľu, je podle nich "vadné", pretože namiesto posúdenia technických parametrov modernizácie v ňom dal úrad priestor emotívnym názorom laickej verejnosti. Proces posúdenia bol spolitizovaný, prehlásili zástupcovia firmy.

V Lučenci chcú vyrábať z odpadu tuhé palivo

Lučenec chce z komunálneho a živnostenského odpadu pomocou automatizovanej technologickej linky vyrábať tuhé alternatívne palivo. Považujú to za spôsob, akým by mohli ušetriť mesto aj obyvatelia.
Poslanci na mestskom zastupiteľstve, ktoré sa konalo 16. februára, rozhodli, že samospráva sa zapojí v rámci operačného programu životné prostredie do podpory aktivít na zhodnocovanie odpadov. Mesto chce získať nenávratný finančný príspevok vo výške 10 – 12,5 milióna eur na realizáciu výroby tuhého alternatívneho paliva z odpadu prostredníctvom technologickej linky. Takýmto spôsobom by sa redukoval odpad ukladaný na skládku.

"Pozbierané smeti by išli na separačnú linku, ktorá by drvením, magnetickým separátorom kovov, preosievaním a balistickou separáciou vytriedila odpad podľa jeho zloženia," 

[Ľubomír Činčura, MEPOS, s.r.o.]

Pokračovanie tu >>

Skládkovanie odpadov

Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.

Skladovanie odpadov je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania odpadov; za skladovanie odpadov sa nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na mieste ich vzniku.

Zdroj:
> §2 odst. 6 zákona o odpadoch

Zhromažďovanie odpadov

Zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi.

§2 odst. 6 zákona o odpadoch

Lákavý odpad?

Konzumný spôsob života produkuje čoraz viac odpadov. Slovensko nie je výnimka. Viac odpadov láka aj podnikateľov. Ak sa však pohybujú v zle nastavenom systéme, objavujú sa problémy. Hospodárska kríza ich ešte zvýraznila.

Minulý rok sa okolo podnikania s odpadom dialo veľa vecí.  Kríza skresala ceny druhotných surovín a všetci, ktorí boli v odpadovom biznise zainteresovaní, začali nariekať. Obce sa sťažovali, že sa im triedenie neoplatí, lebo výkupcovia vyzbieraných surovín im ponúkali nízke ceny. Zberové firmy zase nadávali na spracovateľov, že vyzbierané suroviny nechcú ani zadarmo. Koncoví recyklátori tvrdili, že keď klesá výroba, nepotrebujú toľko spracúvať ani oni.  

Hľadali sa dodatočné peniaze na dotovanie neefektívneho systému triedeného zberu. Tie sa mali vytiahnuť z povinných osôb, teda z firiem, ktoré obaly dovážajú a produkujú. Recyklačný fond (RF) a Združenie miest a obcí Slovenska ( ZMOS) predložili pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o odpadoch, ktorou chceli dosiahnuť, aby výrobcovia a dovozcovia balených výrobkov platili viac odvodov do RF. Odpor výrobcov a dovozcov na seba nedal dlho čakať. Hrozili zvýšením cien svojich výrobkov. Ich protesty začul aj prezident Ivan Gašparovič a novelu zákona parlamentu vrátil. Napokon sa z neho povinnosť platiť vyššie príspevky do fondu vytratila. Aká je situácia na trhu s odpadom v tomto roku?

Pokračovanie tu >>

Na skládke v Trnave majú nový kompaktor

Na skládke odpadov ASA v Trnave začal pracovať nový kompaktor (viď foto) na zhutňovanie navážaného odpadu. Pre fungovanie skládky má zásadný význam. Predlžuje jej životnosť.TRNAVA. Spoločnosť ASA zainvestovala do trnavskej skládky na Zavarskej ceste. Takmer deväťročný kompaktor museli z nevyhovujúcich technických príčin vymeniť. Do nového zainvestovali takmer štyristo tisíc eur. „Môžeme povedať, že máme najmodernejšiu mašinu pre tento účel, aká sa momentálne na trhu nachádza," povedal Michal Mikláš, vedúci skládky na Zavarskej ceste. Je o 12 ton ťažší ako jeho predchodca, „prešliape" respektíve zhutní viac odpadu, má moderné riadenie pomocou počítača, kamerový systém, je kompletne opancierovaný s pohonom všetkých štyroch kolies. Na Slovensku sú iba tri.

http://trnava.sme.sk/c/5230189/skladka-by-bez-37-tonoveho-obra-dlho-neprezila.html

Zber odpadov

Zber odpadov je zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy.

Zdroj:
> §2 odst. 6 zákona o odpadoch

Zneškodňovanie odpadov

Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia10) alebo ohrozovanie zdravia ľudí a ktoré je uvedené v prílohe č. 3 zákona o odpadoch.

Zdroj:
> §2 odst. 6 zákona o odpadoch

Zhodnocovanie odpadov

Zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov, uvedené v prílohe č. 2 zákona o odpadoch.

ZDROJ
> §2 odst. 6 zákona o odpadoch

Obce: prečo menšie obce nezhodnocujú odpad?

Približne 250 väčšinou menších obcí zatiaľ nezaviedlo separovaný zber, uviedla pre TASR podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská. Od januára je to ich zákonná povinnosť. Podľa Krakovskej je separácia vzhľadom na veľké zvozové vzdialenosti viac nákladná, obce sa však s touto úlohou budú musieť popasovať. Zavedenie separácie odpadov je v menších obciach obzvlášť vážnym problémom, pretože zvyšuje jednotkové náklady.

Zavedenie separácie odpadov je v menších obciach obzvlášť vážnym problémom, nakoľko jednotkové náklady separácie na obyvateľa rastú práve s klesajúcim počtom obyvateľov a nedostupnosťou terénu. V týchto obciach býva navyše väčší podiel dôchodcov, teda príjmovo nízka časť obyvateľov. Práve tu sa prejavuje jedna z nevýhod veľkého počtu samospráv, nakoľko pri centralizovanejšej správe mohli byť náklady prenesené rovnomernejšie na všetkých obyvateľov jednej municipality.

Viera Krakovská upozornila tiež na to, že existovali viaceré finančné mechanizmy na zvládnutie situácie a pripustila, že sa v ZMOS-e budú musieť zamyslieť nad tým, ako spomínaným obciam pomôžu získať potrebné prostriedky. Veľkým rizikom pre hospodárenie týchto obcí totiž môže byť kontrola zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Viera Krakovská je zástupkyňou ZMOS-u v Recyklačnom fonde a zároveň podpredsedníčkou a dlhoročnou

členkou správnej rady fondu. Ten pôsobí od roku 2002 aj ako finančný nástroj na podporu separácie v obciach. Fond mal čiastočne sanovať deficit rozpočtov odpadového hospodárstva v obciach, avšak zdá sa, že ako nástroj sa ukázal byť nie veľmi účinný.

Napokon, údaje z publikovaných výročných správ fondu sú nekompromisné: v rokoch 2003 až 2008 bola z fondu vyplatená na základe nárokovateľných žiadostí obcí o príspevok podľa § 64 zákona o odpadoch celková suma 259,8 mil. Sk. Tieto prostriedky sú poskytované ako príspevok za preukázanie separácie a zhodnotenia odpadov, takže obce, ktoré neseparujú, nedostávajú nič. Ak však uvážime, že do procesu separácie je dnes už zapojená výrazná väčšina obyvateľov, tak to znamená, že Recyklačný fond prispel každý rok priemerne na jedného obyvateľa sumou, ktoré nie je vyššia ako 20 Sk (pri jednoduchom prepočte na počet obyvateľov je to len 8 Sk na osobu). Bežná sadzba poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad sa však pohybuje v rozmedzí 500-600 Sk ročne, to znamená, že aj v optimistickom odhade Recyklačný fond navýšil rozpočty samospráv len o menej ako 4 %. Ide o pomerne zanedbateľnú sumu, ktorá je na úrovni inflácie. Ak by bola nahradená zvýšením poplatku za komunálny odpad, nemohlo by to mať zásadný ekonomický dopad na občanov.

Samostatným problémom je financovanie projektov z fondu. Časť z investícií fondu (podľa našich prepočtov ide za roky 2002-2009 približne o podobnú sumu, aká bola vyplatená na príspevky obciam - teda cca. 280 mil. Sk) bola vyplatená obciam na ich investície do odpadového hospodárstva. Tieto investície však mohli byť zabezpečené alternatívnymi spôsobmi: napríklad cez súkromných investorov, ktorých motivácia pre vstup na trh by vzrástla, ak by vstupovali do prostredia s jasnými legislatívnymi pravidlami, v prehľadnej štruktúre zdrojov do systému zhodnocovania odpadov a s dobrými vyhliadkami na stabilitu trhu. Niekoľko rokov skúseností s budovaním trhu zhodnocovania odpadov odhalilo množstvo chýb, ktorým sa bolo možné vyhnúť, ak by spôsob zakladania trhu nešiel vlastnou cestou, ale prevzatím funkčných modelov zo zahraničia.

V slovenských reáliách tak vidíme legislatívny "neporiadok" a bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen činnosť oprávnených organizácií, ale vplývajú i na výšku poplatkov za zhodnocovanie komunálneho odpadu. Tie sú totiž limitované nielen zákonom, ale čiastočne i tým, že vláda pridelila kompetenciu schvaľovania výšky poplatkov samosprávam.

Tie majú celkom prirodzenú a principiálne správnu snahu nezvyšovať výdavky občanov, no často sa tak deje i za cenu deficitného rozpočtu.

Zdroj: Radovan Kazda, Odpady-Portal.sk | Ilustračné foto: tsrbk.sk