Zhodnocovanie odpadov

Zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov, uvedené v prílohe č. 2 zákona o odpadoch.

ZDROJ
> §2 odst. 6 zákona o odpadoch

Obce: prečo menšie obce nezhodnocujú odpad?

Približne 250 väčšinou menších obcí zatiaľ nezaviedlo separovaný zber, uviedla pre TASR podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská. Od januára je to ich zákonná povinnosť. Podľa Krakovskej je separácia vzhľadom na veľké zvozové vzdialenosti viac nákladná, obce sa však s touto úlohou budú musieť popasovať. Zavedenie separácie odpadov je v menších obciach obzvlášť vážnym problémom, pretože zvyšuje jednotkové náklady.

Zavedenie separácie odpadov je v menších obciach obzvlášť vážnym problémom, nakoľko jednotkové náklady separácie na obyvateľa rastú práve s klesajúcim počtom obyvateľov a nedostupnosťou terénu. V týchto obciach býva navyše väčší podiel dôchodcov, teda príjmovo nízka časť obyvateľov. Práve tu sa prejavuje jedna z nevýhod veľkého počtu samospráv, nakoľko pri centralizovanejšej správe mohli byť náklady prenesené rovnomernejšie na všetkých obyvateľov jednej municipality.

Viera Krakovská upozornila tiež na to, že existovali viaceré finančné mechanizmy na zvládnutie situácie a pripustila, že sa v ZMOS-e budú musieť zamyslieť nad tým, ako spomínaným obciam pomôžu získať potrebné prostriedky. Veľkým rizikom pre hospodárenie týchto obcí totiž môže byť kontrola zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Viera Krakovská je zástupkyňou ZMOS-u v Recyklačnom fonde a zároveň podpredsedníčkou a dlhoročnou

členkou správnej rady fondu. Ten pôsobí od roku 2002 aj ako finančný nástroj na podporu separácie v obciach. Fond mal čiastočne sanovať deficit rozpočtov odpadového hospodárstva v obciach, avšak zdá sa, že ako nástroj sa ukázal byť nie veľmi účinný.

Napokon, údaje z publikovaných výročných správ fondu sú nekompromisné: v rokoch 2003 až 2008 bola z fondu vyplatená na základe nárokovateľných žiadostí obcí o príspevok podľa § 64 zákona o odpadoch celková suma 259,8 mil. Sk. Tieto prostriedky sú poskytované ako príspevok za preukázanie separácie a zhodnotenia odpadov, takže obce, ktoré neseparujú, nedostávajú nič. Ak však uvážime, že do procesu separácie je dnes už zapojená výrazná väčšina obyvateľov, tak to znamená, že Recyklačný fond prispel každý rok priemerne na jedného obyvateľa sumou, ktoré nie je vyššia ako 20 Sk (pri jednoduchom prepočte na počet obyvateľov je to len 8 Sk na osobu). Bežná sadzba poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad sa však pohybuje v rozmedzí 500-600 Sk ročne, to znamená, že aj v optimistickom odhade Recyklačný fond navýšil rozpočty samospráv len o menej ako 4 %. Ide o pomerne zanedbateľnú sumu, ktorá je na úrovni inflácie. Ak by bola nahradená zvýšením poplatku za komunálny odpad, nemohlo by to mať zásadný ekonomický dopad na občanov.

Samostatným problémom je financovanie projektov z fondu. Časť z investícií fondu (podľa našich prepočtov ide za roky 2002-2009 približne o podobnú sumu, aká bola vyplatená na príspevky obciam - teda cca. 280 mil. Sk) bola vyplatená obciam na ich investície do odpadového hospodárstva. Tieto investície však mohli byť zabezpečené alternatívnymi spôsobmi: napríklad cez súkromných investorov, ktorých motivácia pre vstup na trh by vzrástla, ak by vstupovali do prostredia s jasnými legislatívnymi pravidlami, v prehľadnej štruktúre zdrojov do systému zhodnocovania odpadov a s dobrými vyhliadkami na stabilitu trhu. Niekoľko rokov skúseností s budovaním trhu zhodnocovania odpadov odhalilo množstvo chýb, ktorým sa bolo možné vyhnúť, ak by spôsob zakladania trhu nešiel vlastnou cestou, ale prevzatím funkčných modelov zo zahraničia.

V slovenských reáliách tak vidíme legislatívny "neporiadok" a bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen činnosť oprávnených organizácií, ale vplývajú i na výšku poplatkov za zhodnocovanie komunálneho odpadu. Tie sú totiž limitované nielen zákonom, ale čiastočne i tým, že vláda pridelila kompetenciu schvaľovania výšky poplatkov samosprávam.

Tie majú celkom prirodzenú a principiálne správnu snahu nezvyšovať výdavky občanov, no často sa tak deje i za cenu deficitného rozpočtu.

Zdroj: Radovan Kazda, Odpady-Portal.sk | Ilustračné foto: tsrbk.sk

Reguláciie trhu - a čo odpady?

Článok ďalšieho autora z think-tanku INESS, Radovana Ďuranu, sa venuje trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie, ktorý má podobné znaky a dopady vládou vnúteného obchodovania ako trh s odpadmi.
V podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vláda totiž vykonala podobné opatrenia ako v regulácií zhodnocovania odpadov. Zásahom vlády sa z drahšieho a teda málo obchodovateľného tovaru (OZE / v prípade odpadov druhotnej suroviny) stal tovar lacnejší, tak, aby sa zvýšila motivácia ľudí pre obchodovanie s ním a tovar mohol konkurovať iným alternatívam (konvenčným zdrojom energie / skládkovaniu). Ekonomické mechanizmy, ktorými je možné tento cieľ dosiahnuť, sú rôzne, známe a veľmi rozšírené. Odvíjajú sa od konceptu tzv. Pigouviánskej dane (Pigouvian tax), ktorej cieľom je zdaniť činnosti, ktoré spôsobujú negatívne dopady na nezúčastnené strany. Tieto opatrenia sú však mnohými ekonómami často kritizované, z viacerých dôvodov. Niektoré z nich popisuje v článku i Richard Ďurana: vnútené alternatívne činnosti (teda kupovanie OZE / kupovanie zhodnocovania odpadov) sú nákladnejšie, vládou prakticky nezvládnuteľné procesy, ktoré vedú k neefektívnemu použitiu peňazí a neprinášajú očakávaný výsledok v urýchlení dobiehania "prirodzeného" vývoja alternatívnych technológií. Nesporným negatívom týchto opatrení je dopad na najchudobnejších obyvateľov, keďže vládou vnútené "dorovnávanie" cien platí spotrebiteľ.

Pokračovanie:

> http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100335/trh-s-odpadmi-poucime-sa-z-regulacii.aspx

Držiteľ odpadu

Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza.

Zdroj:
> §2 odst. 14, Zákon č. 223/2001 Z.z. z 15. mája 2001 o odpadoch

Pôvodca odpadu

Pôvodca odpadu je každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov.

Zdroj:
§2 odst. 14, Zákon č. 223/2001 Z.z. z 15. mája 2001 o odpadoch

Odpad

Odpadom je hnuteľná vec uvedená v prílohe č. 1 zákona o odpadoch, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

ODPADY (Príloha č. 1 zákona):

1. Odpad z výroby alebo spotreby, ktorý nie je v ďalších bodoch bližšie špecifikovaný.
2. Výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti.
3. Výrobky po záručnej lehote.
4. Rozliate, stratené alebo inou nehodou znehodnotené materiály vrátane materiálov, zariadení a pod., ktoré boli v dôsledku nehody znečistené.
5. Plánovanými činnosťami znečistené alebo znehodnotené materiály (napr. odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery).
6. Nepoužiteľné súčiastky (napr. vyradené batérie, vyčerpané katalyzátory) .
7. Látky, ktoré stratili požadované vlastnosti (napr. znečistené kyseliny, znečistené rozpúšťadlá, vyčerpané temperovacie soli).
8. Odpad z priemyselných procesov (napr. strusky, destilačné zvyšky).
9. Odpad z procesov znižujúcich znečisťovanie (napr. kaly zo skrubrov, prach z vysávačov, použité filtre).
10. Odpad z obrábania a tvarovania (napr. triesky zo sústruženia, okuje z valcovania) .
11. Odpad z ťažby a spracovania surovín (napr. banský odpad, kaly z ťažby ropy).
12. Znehodnotené materiály (napr. oleje znečistené polychlorovanými bifenylmi).
13. Akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktorých používanie zákon zakazuje.
14. Výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie (napr. vyradené predmety z poľnohospodárstva, domácností, kancelárií, obchodov) .
15. Znečistené materiály, látky alebo výrobky, ktoré pochádzajú z nápravných činností týkajúcich sa pôdy.
16. Akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktoré nie sú obsiahnuté vo vyššie uvedených bodoch.
    

---

ODKAZY

§2 odst. 14, Zákon č. 223/2001 Z.z. z 15. mája 2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

---

Ilustračné foto: Flickr

S ktorými odpadmi nakladá obec?

Obec je zodpovedá za nakladanie s odpadmi, ktoré vznikli na území obce:

• komunálne odpady
  

• drobné stavebné odpady

Nakladanie s odpadmi

Nakladanie s odpadmi je:

• zber odpadov
• preprava odpadov
• zhodnocovanie odpadov
• zneškodňovanie odpadov (vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania)

---

ODKAZY
Zákon č. 223/2001 Z.z. z 15. mája 2001 o odpadoch - úplné a aktualizované znenie zákona

Odpadové hospodárstvo

Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na:

• predchádzanie vzniku odpadov
  
• obmedzovanie vzniku odpadov
  
• znižovanie nebezpečnosti odpadov pre životné prostredie
  
• nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch.

---

ODKAZY

Zákon č. 223/2001 Z.z. z 15. mája 2001 o odpadoch - úplné a aktualizované znenie zákona

Poplatky za odpad

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce. Poplatok sa neplatí za elektroodpad; zber a spracovanie elektroodpadu je upravené iným spôsobom.

Všeobecný spôsob určenia výšky poplatku za odpady a osôb, ktoré podliehajú spoplatneniu, určuje desiata časť Zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady .

Konkrétne sadzby poplatkov, podmienky a spôsob platenia poplatkov určujú Všeobecne záväzné nariadenia. Tie sú zverejnené na internetových stránkach obcí a miest.

---

ODKAZY

Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady